Asi nič nepokazíme, pokiaľ hneď na začiatku prezradíme, že podľa súčasného štandardu je to presne 1852 metrov (alebo 6076 stôp). A platí to tak po celom svete. Táto samozrejmosť ale zďaleka nie je taká samozrejmá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. História námornej míle je veľmi dlhá a pestrá a tá súčasná definícia je naopak relatívne veľmi mladá.
V dejinách, obzvlášť tých námorných, sa stretávame s veľkým množstvom dĺžkových jednotiek. Samotné slovo „míľa“ pochádza z „rímskej míle“, teda z latinských slov „mille pasus“ teda „tisíc krokov“ (v tomto prípade ale krok znamenal to, čo by sme dnes označili skôr za dvojkrok – teda vzdialenosť, ktorú zmeriame medzi dvoma odtlačkami rovnaké nohy). Jej dĺžka tak bola ale dosť premenná – záležala totiž na tom, kto a za akých okolností kráčal. Prvá štandardizácia sa dočkala v roku 29 pred n. l, keď cisár Agrippa vyhlásil míľu za zloženú z 5000 rímskych stôp a zároveň stopu definoval dĺžkou vlastného chodidla. Dnes sa odhaduje, že táto míľa zodpovedala približne 1480 metrom.
V priebehu 15. storočia sa začínajú systematicky používať geografické súradnice, teda zemepisná dĺžka a šírka. Zároveň sa objavujú snahy rôzne dĺžkové jednotky prepojiť s obvodom zemegule. Sú publikované mnohé definície vzťahu medzi súdobými dĺžkovými jednotkami a jedným stupňom zemepisnej šírky. Vzhľadom na vtedajšiu veľkú neistotu v stanovení skutočnej veľkosti Zeme sa ale tieto definície značne rozchádzajú. Líši sa potom aj prístup jednotlivých autorov k ich postupným opravám. Niekedy je upravovaný počet dĺžkových jednotiek pripadajúcich na jeden stupeň, inokedy je menená skutočná dĺžka jednotky pri zachovaní ich počtu zodpovedajúceho jednému stupňu.
V rovnakom čase sa v námornej praxi presadzuje používanie navigácie metódou "dead reckoning". Na meranie rýchlosti je používaný povrázok s uzlíkmi, ktorý sa voľne odvíja z cievky potom, čo je vyhodený z lode s plavákom na konci. Na meranie času sa používajú presýpacie hodiny odmeriavajúce 30 sekúnd a rýchlosť je vyjadrovaná počtom uzlov, ktoré za túto dobu prejdú navigátorovi rukou. Skutočná dĺžka námornej míle je potom v tomto prípade určovaná rozostupom medzi medzi jednotlivými uzlíkmi.
Zem nie je guľa
Postupne sa dochádza k modelu, ktorý predpokladá, že jedna námorná míľa by mala zodpovedať 1 šírkovej minúte (resp. 60 míľ jednému stupňu). S týmto nápadom prichádza už v roku 1594 ako prvý anglický matematik Robert Hues. Jej skutočná dĺžka je ale aj naďalej predmetom sporov. Ukazuje sa okrem iného, že Zem nemá tvar gule, ale skôr rotačného elipsoidu – takto definovaná míľa by teda mala rôznu dĺžku v rôznych zemepisných šírkach.
V anglosaských krajinách sa presadzuje definícia odvodená od Clarkovho elipsoidu (publikovaný 1866 ako najpresnejší skutočný tvar Zeme). Míľa je definovaná ako dĺžka jednej minúty poludníka gule, ktorá má rovnaký povrch ako spomínaný Clarkov elipsoid. Z výpočtu potom vychádza, že jedna námorná míľa zodpovedá 1853.2480 metrov, resp. 6080.210 stôp. Britská admiralita potom vyhlasuje štandardnú dĺžku námornej míle 6080 stôp, Spojené štáty prijímajú dĺžku 6080.21 stôp.
Vo Francúzsku je v roku 1791 prijatá definícia metra ako jednej desaťmilióntiny vzdialenosti severného pólu od rovníka. Z nej jednoduchým výpočtom vyplýva dĺžka námornej míle 1851.85 metrov.
Poriadok tak zavádza až Mimoriadna medzinárodná hydrografická konferencia konaná v Monaku v roku 1929, kde sa účastnícke štáty zhodli na definícii námornej míle v dĺžke 1852 metrov. Jej prijatie v rôznych štátoch potom ale trvá ešte veľmi dlho. Spojené štáty na túto konvenciu pristupujú až v roku 1954 a Veľká Británia ju oficiálne akceptuje dokonca až v roku 1970!
Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o histórii i súčasnosti námornej navigácie pozrite sa na ponuku prednášok a kurzov na www.seatime.cz
