Okolo Istrie – Skrytý raj prezidenta Tita

Keď som skoro pred dvadsiatimi rokmi vyplával na práve opravenej plachetnici Ferou, prvé týždne sme strávili v mojej asi najobľúbenejšej oblasti Chorvátska – v okolí Istrie a parku Brijuni.

Istria ponúka na svojom západnom pobreží hneď niekoľko krásnych historických miest. Zo severu sú to hlavne Poreč, Rovinj a Pula. Mimo pevniny môžete navštíviť ostrovy a národný park Brijuni, kde smeruje naša dnešná cesta.

História Istrijského polostrova je neuveriteľne pestrá. Dodnes tu nájdeme sídlo z bronzovej doby, ktoré bolo objavené až v roku 1953 na kopci zvanom Monkodonja. Ten leží kúsok na východ od Rovinje a odkryli tu základy stavieb a hradieb. Niektoré hradby boli čiastočne zrekonštruované a vraj všetko veľmi pripomína staroveké Mykény v Grécku.

Ďalej bola Istria dlhú dobu súčasťou Rímskej ríše, potom ju ovládli Góti, Byzantínci a Longobardi. V ťažkých časoch nachádzali ľudia z Istrie ochranu na opevnenom ostrove v Rovinji, kde stáli už v 7. storočí hradby. Tie boli nutné na ochranu pred útokmi chorvátskych a saracénskych pirátov. Po napoleonských vojnách získali Istriu Habsburgovci a stala sa súčasťou Habsburskej monarchie. Po prvej svetovej vojne pripadla Istria Taliansku, dodnes je väčšina miest na Istrii známa aj talianskymi názvami. Po druhej svetovej vojne pripadla Istria Juhoslávii a po roku 1991 sa rozdelila medzi Chorvátsko a Slovinsko.

Nemá moc zmysel opisovať mestá Poreč, Rovinj a Pula. Všetky stoja za návštevu a na Istrii je v každom meste dobre chránený prístav alebo marína. Radšej sa rovno presunieme na národný park Brijuni.

Národný park zahŕňa ešte 14 ostrovov, celková plocha parku vrátane okolitých vodných plôch je 36 km². Najväčší ostrov Veli Brijun je jediný, ktorý môžete voľne navštíviť s vlastnou jachtou. Ostrovy Brijuni v minulosti prekypovali rovnako pestrým životom, ako zvyšok Istrie. Behom prvej svetovej vojny bol ostrov ponorkovou základňou pre rakúsko-uhorské námorníctvo. Keď sa vzdalo Taliansko počas druhej svetovej vojny v roku 1943, prišli Nemci. To bol aj dôvod, prečo v roku 1945 ostrovy bombardovali. Takmer všetky budovy v oblasti prístavu a prímorskom letovisku Saluga boli zničené.

Od roku 1947 sa ostrovy uzavreli pre návštevníkov, pretože prezident Tito si ich vybral ako jednu zo svojich preferovaných rezidencií. Zvyšky starých budov boli čiastočne zbúrané, z časti prestavané a renovované. Po Titovej smrti (1980) sa ostrovy stali národným parkom. Ostrov Veli Brijun je naďalej využívaný chorvátskou vládou na štátne recepcie a ako letné sídlo chorvátskeho prezidenta.

Fauna a flóra

Na ostrovoch je veľmi pestrá fauna a flóra, nájdete tu približne 680 druhov rastlín, mnohé sú na zvyšku Istrie ohrozenými druhmi. Popri rôznych stredomorských druhoch sa tu darí dubovým lesom a iným dovážaným stromom, akými sú borovice, cédre, eukalypty, jedle, sekvoje alebo cypre. Vo veľkom tu tiež vysádzajú exotické rastliny, ako napr. palmy a kaktusy. Zvláštnou atrakciou je tzv. staroveký olivovník, ktorého vek sa odhaduje na približne 1600 rokov! 

V severnej oblasti Veliki Brijun bol v roku 1978 v oplotenom areáli s rozlohou 9 hektárov zriadený safari park. Môžete tu vidieť slony, lamy, zebry, antilopy, somálske ovce, indické posvätné kravy a typické somáre. Ostrovy Brijuni sú naozaj zvláštne a určite stoja za návštevu.